Aké druhy prenosu z pijavice nás zaujímajú

  1. Z voľnej prírody (rôzne druhy pijavíc – prioritne, ale pijavice lekárske)
  2. Z kontrolovaného chovu
  3. Z človeka na človeka
  4. Reinfekcia – infikovanie samého seba

Nasledujúce informácie platia principiálne na všetky spomenuté druhy prenosu.

Pijavice, ako zdroj vírusových DNA a RNA vzácnych druhov cicavcov

  • Účel je sledovanie určitých typov vírusov na ťažko dohľadateľných a chytiteľných cicavcoch v dažďových pralesoch.
  • Boli vykonané štúdie s použitím kvantitatívnej PCR (qPCR) na detekciu DNA vírusov (Bovinný herpes vírus [BHV], ľudský adeno vírus [HAdV] a RNA vírusy (InfluAA [InfA] a measles morbillirus ]) z nukleových kyselín extrahovaných erytrocytov zvierat zo žalúdka pijavice.
  • Testy preukázali postupný pokles BHV vírusov v erytrocytoch od 1 dňa až do 50 dňa, avšak vo viac ako 60 percent prípadov sa vyskytoval aj po 50 dňoch.
  • Výsledok experimentu potvrdzuje pôvodný úmysel.
  • Žiadny z prevedených testov nebol robený na koži, zuboch ani na nervovom systéme (preto, lebo nebol záujem zabíjať pijavice, ale len získať obsah žalúdkov a vrátiť späť do prírody).

Štúdia ľahkej a elektrónovej mikroskopie pijavíc ako vektorov živočíšnych a ľudských patogénov

  • V africkom Kamerune bola krv sérologicky pozitívna pre vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV) aj hepatitídy B.
  • V Nemecku po recyklácii pijavíc boli nájdene jedince až na 11 – násť rôznych druhov baktérií.
  • Bakteriofágy (vírusy baktérií) a baktérie pretrvávali vo veľkých množstvách najmenej 6 mesiacov v čreve experimentálne infikovaných pijavíc lekárskych.
  • Prvotné parazity, ako sú Toxoplasma gondii, Trypanosoma brucei alebo Plasmodium berghei, boli dokonca schopné reprodukovať sa vnútri čreva pijavice lekárskej.
  • Pri týchto konkrétnych parazitoch nebol preukázaný priamy prenos cez slinné žľazy pijavice, avšak cez tráviaci trakt a zuby áno.
  • Ako výsledok týchto výskumov je, že pijavica je potenciálnym vektorom mnohých patogénov, najmä v oblastiach s endemickým rozšírením ľudských, ale aj zvieracích patogénov.
  • Preto sa v žiadnom prípade neodporúča pijavicu nijako dráždiť, stláčať alebo soliť pri saní.

Vytrvalosť cicavčích vírusov v žalúdkoch pijavice lekárskej

  • Uskutočnili sa pokusy s obalenými a neobalenými vírusmi cicavcov, ktoré mali buď RNA alebo DNA.
  • Pijavice boli kŕmené prasačou krvou kontaminovanou bovinným parvovírusom (BPV), mačacím kalicivírusom (FCV), vírusom konskej artritídy (EAV) a herpesvírusom koní typu 1 (EHV-1).
  • V rôznych časových bodoch potom boli vzorky krvi odobraté z pijavíc, aby sa určila zvyšková infektivita vírusu.
  • Cicavčie vírusy boli schopné prežiť v naočkovaných pijaviciach počas dlhých časových období.
  • Tieto údaje naznačujú, že schopnosť cicavčích vírusov prežiť v pijaviciach predstavuje možné riziko pre pacientov, pokiaľ sa neprijmú primerané preventívne opatrenia.
  • Uvažuje sa nad karanténou minimálne 31 týždňov, ktorá len mierne znižuje riziko prenosu, nie jeho eliminovanie.

Detekcia infekčného vírusu pankreaskej nekrózy od Leeches Hemiclepsis marginata a Hirudo medicinalis

  • Hlásenie je z Kurdistan – Irán.
  • Kaprový vírus, infekčný vírus krvotvornej nekrózy (IHNV) a vírus hemoragickej septikémie (VHSV).
  • Boli testované metódou PCR pre IHNV, VHSV a infekčnú pankreatickú nekrózu (IPNV).
  • Infikované pijavice sa nachádzali v oblastiach, ktoré boli znečistené neošetrenými odpadovými vodami pochádzajúcimi z horských rybích fariem, ktoré pestovali ryby na vývoz.
  • Ryby boli infikované pred 9-timy mesiacmi a prenos prebehol vodou.
  • Toto testovanie preukázalo možnosť infikovania pijavíc vodou a následným prenosom na ďalšie živočíchy.

Pijavice, ako ochranná schránka pre niektoré vírusy

  • Boli kŕmené ošípanými infikovanými cholerou.
  • V troch prípadoch infikované pijavice preniesli vírus cholery na ďalšie prasa.
  • Vírus myxóm pretrvával v pijaviciach až 154 dní po požití krvnej múčky králikov s myxomatózou.
  • Pijavice kŕmené najprv na ošípaných s cholerou a neskôr na králikoch s myxomatózou získali oba vírusy.
  • To isté sa zopakovalo aj pri kŕmení na hovädzom dobytku.
  • Vírusy boli dlhodobo detekovateľné v tráviacom trakte, avšak v tkanivách sa nepotvrdili.
  • Z uvedených zistení sa zdá, že pijavice nie sú biologickými nosičmi vírusu myxóm alebo vírusu cholery zvieraťa, ale namiesto toho nesú tieto dve činidlá mechanicky v ich gastrointestinálnych traktoch.
  • Pritom sa potvrdilo, že vírusy pijavice chránia pred rôznymi škodlivými chemickými a fyzikálnymi vplyvmi, na ktoré by boli vystavené na otvorenom priestranstve.
  • Predpokladá sa epidemiologický závažný význam v sladkých vodách.
  1. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by zahŕňala všetky druhy vírusov, baktérii, patogénov a parazitov (je ich nespočetné množstvo s rôznym spôsobom prežitia a umiestnenia v telách)
  2. Spôsoby, ako sa priživujú pri živote a kde sa usídlia, sú rozhodujúce pre budúci prenos a potenciál prenosu nákazy- Nervové tkanivo- Krv (erytrocyty ako zdroj potravy)
    – Zuby
    – Koža
    – Stena žalúdka
    – Zásobovacie komory
    – Črevá
    – Slinné vačky – sú usídlené tam, kde prosperujú, kŕmia sa a tým prežijú čo najdlhšie.
  3. Pijavica je živý tvor a nedá sa sterilizovať ani tepelne ani chemicky!!!

Ako je teda možné, že sa pijavice používajú práve pri bakteriálnych a parazitických nákazách???

  1. Má vlastné antibiotiká
    – všetci vieme, že sú rôzne antibiotiká, každé je použiteľné na iný druh baktérií a má svoj okruh citlivosti,
    – pijavice majú antibiotiká: Hyaluronidáza, Chloromycetín,
    – po naštudovaní citlivosti antibiotík sa vám presne vyšpecifikujú druhy baktérii a parazitov, pri ktorých sú pijavice vhodné na terapiu.
  2. Ďalej sa využíva vlastnosť Hyaluronidázy, ktorá ma schopnosť priameho prenikania cez bunkovú stenu do hĺbky cca 2,5 až 3 centimetrov, zároveň vie v tele fungovať ako transmiter a vie sa naviazať na látky v tele. Preto sa pijavice často kombinujú s konvenčnými antibiotikami.

Pijavice nie sú samospasiteľné – kľúč je v správnom kombinovaní.