Aké druhy prenosu z pijavice nás zaujímajú
- Z voľnej prírody (rôzne druhy pijavíc – prioritne, ale pijavice lekárske)
- Z kontrolovaného chovu
- Z človeka na človeka
- Reinfekcia – infikovanie samého seba
Nasledujúce informácie platia principiálne na všetky spomenuté druhy prenosu.
Pijavice, ako zdroj vírusových DNA a RNA vzácnych druhov cicavcov
- Účel je sledovanie určitých typov vírusov na ťažko dohľadateľných a chytiteľných cicavcoch v dažďových pralesoch.
- Boli vykonané štúdie s použitím kvantitatívnej PCR (qPCR) na detekciu DNA vírusov (Bovinný herpes vírus [BHV], ľudský adeno vírus [HAdV] a RNA vírusy (InfluAA [InfA] a measles morbillirus ]) z nukleových kyselín extrahovaných erytrocytov zvierat zo žalúdka pijavice.
- Testy preukázali postupný pokles BHV vírusov v erytrocytoch od 1 dňa až do 50 dňa, avšak vo viac ako 60 percent prípadov sa vyskytoval aj po 50 dňoch.
- Výsledok experimentu potvrdzuje pôvodný úmysel.
- Žiadny z prevedených testov nebol robený na koži, zuboch ani na nervovom systéme (preto, lebo nebol záujem zabíjať pijavice, ale len získať obsah žalúdkov a vrátiť späť do prírody).
Štúdia ľahkej a elektrónovej mikroskopie pijavíc ako vektorov živočíšnych a ľudských patogénov
- V africkom Kamerune bola krv sérologicky pozitívna pre vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV) aj hepatitídy B.
- V Nemecku po recyklácii pijavíc boli nájdene jedince až na 11 – násť rôznych druhov baktérií.
- Bakteriofágy (vírusy baktérií) a baktérie pretrvávali vo veľkých množstvách najmenej 6 mesiacov v čreve experimentálne infikovaných pijavíc lekárskych.
- Prvotné parazity, ako sú Toxoplasma gondii, Trypanosoma brucei alebo Plasmodium berghei, boli dokonca schopné reprodukovať sa vnútri čreva pijavice lekárskej.
- Pri týchto konkrétnych parazitoch nebol preukázaný priamy prenos cez slinné žľazy pijavice, avšak cez tráviaci trakt a zuby áno.
- Ako výsledok týchto výskumov je, že pijavica je potenciálnym vektorom mnohých patogénov, najmä v oblastiach s endemickým rozšírením ľudských, ale aj zvieracích patogénov.
- Preto sa v žiadnom prípade neodporúča pijavicu nijako dráždiť, stláčať alebo soliť pri saní.
Vytrvalosť cicavčích vírusov v žalúdkoch pijavice lekárskej
- Uskutočnili sa pokusy s obalenými a neobalenými vírusmi cicavcov, ktoré mali buď RNA alebo DNA.
- Pijavice boli kŕmené prasačou krvou kontaminovanou bovinným parvovírusom (BPV), mačacím kalicivírusom (FCV), vírusom konskej artritídy (EAV) a herpesvírusom koní typu 1 (EHV-1).
- V rôznych časových bodoch potom boli vzorky krvi odobraté z pijavíc, aby sa určila zvyšková infektivita vírusu.
- Cicavčie vírusy boli schopné prežiť v naočkovaných pijaviciach počas dlhých časových období.
- Tieto údaje naznačujú, že schopnosť cicavčích vírusov prežiť v pijaviciach predstavuje možné riziko pre pacientov, pokiaľ sa neprijmú primerané preventívne opatrenia.
- Uvažuje sa nad karanténou minimálne 31 týždňov, ktorá len mierne znižuje riziko prenosu, nie jeho eliminovanie.
Detekcia infekčného vírusu pankreaskej nekrózy od Leeches Hemiclepsis marginata a Hirudo medicinalis
- Hlásenie je z Kurdistan – Irán.
- Kaprový vírus, infekčný vírus krvotvornej nekrózy (IHNV) a vírus hemoragickej septikémie (VHSV).
- Boli testované metódou PCR pre IHNV, VHSV a infekčnú pankreatickú nekrózu (IPNV).
- Infikované pijavice sa nachádzali v oblastiach, ktoré boli znečistené neošetrenými odpadovými vodami pochádzajúcimi z horských rybích fariem, ktoré pestovali ryby na vývoz.
- Ryby boli infikované pred 9-timy mesiacmi a prenos prebehol vodou.
- Toto testovanie preukázalo možnosť infikovania pijavíc vodou a následným prenosom na ďalšie živočíchy.
Pijavice, ako ochranná schránka pre niektoré vírusy
- Boli kŕmené ošípanými infikovanými cholerou.
- V troch prípadoch infikované pijavice preniesli vírus cholery na ďalšie prasa.
- Vírus myxóm pretrvával v pijaviciach až 154 dní po požití krvnej múčky králikov s myxomatózou.
- Pijavice kŕmené najprv na ošípaných s cholerou a neskôr na králikoch s myxomatózou získali oba vírusy.
- To isté sa zopakovalo aj pri kŕmení na hovädzom dobytku.
- Vírusy boli dlhodobo detekovateľné v tráviacom trakte, avšak v tkanivách sa nepotvrdili.
- Z uvedených zistení sa zdá, že pijavice nie sú biologickými nosičmi vírusu myxóm alebo vírusu cholery zvieraťa, ale namiesto toho nesú tieto dve činidlá mechanicky v ich gastrointestinálnych traktoch.
- Pritom sa potvrdilo, že vírusy pijavice chránia pred rôznymi škodlivými chemickými a fyzikálnymi vplyvmi, na ktoré by boli vystavené na otvorenom priestranstve.
- Predpokladá sa epidemiologický závažný význam v sladkých vodách.
- Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by zahŕňala všetky druhy vírusov, baktérii, patogénov a parazitov (je ich nespočetné množstvo s rôznym spôsobom prežitia a umiestnenia v telách)
- Spôsoby, ako sa priživujú pri živote a kde sa usídlia, sú rozhodujúce pre budúci prenos a potenciál prenosu nákazy- Nervové tkanivo- Krv (erytrocyty ako zdroj potravy)
– Zuby
– Koža
– Stena žalúdka
– Zásobovacie komory
– Črevá
– Slinné vačky – sú usídlené tam, kde prosperujú, kŕmia sa a tým prežijú čo najdlhšie. - Pijavica je živý tvor a nedá sa sterilizovať ani tepelne ani chemicky!!!
Ako je teda možné, že sa pijavice používajú práve pri bakteriálnych a parazitických nákazách???
- Má vlastné antibiotiká
– všetci vieme, že sú rôzne antibiotiká, každé je použiteľné na iný druh baktérií a má svoj okruh citlivosti,
– pijavice majú antibiotiká: Hyaluronidáza, Chloromycetín,
– po naštudovaní citlivosti antibiotík sa vám presne vyšpecifikujú druhy baktérii a parazitov, pri ktorých sú pijavice vhodné na terapiu. - Ďalej sa využíva vlastnosť Hyaluronidázy, ktorá ma schopnosť priameho prenikania cez bunkovú stenu do hĺbky cca 2,5 až 3 centimetrov, zároveň vie v tele fungovať ako transmiter a vie sa naviazať na látky v tele. Preto sa pijavice často kombinujú s konvenčnými antibiotikami.
Pijavice nie sú samospasiteľné – kľúč je v správnom kombinovaní.
