Krčové žíly dolných končatín patria medzi najčastejšie žilové ochorenia. Zahŕňajú všetky  anomálie žilového systému a aj ochorenia s chronickým priebehom. Známe aj ako varixy.

  • Najčastejším ochorením s ktorým sa stretávame u tepien je artérioskleróza, ktorej následkom je ischémia čiže nedokrvenie. Postihuje veľké aj malé tepny

Teória ciev a žíl

Cievy v ľudskom organizme tvoria uzavretý systém. Tie sa v určitých častiach tela odlišujú svojou stavbou aj svojimi vlastnosťami. Z ľavej strany srdca vystupuje hrubostenná tepna – srdcovnica (aorta). Tvorí základ tepnovej časti. Zo srdcovnice odstupujú veľké tepny , ktoré sa ďalej vetvia na menšie a menšie tepničky a následné vstupujú do orgánov a tkanív. Tepničky s lúmenom 0,3mm sa nazývajú arterioly a tie sa rozvetvujú do siete kapilár (vlásočníc).

Žilová časť cievneho riečiska sa začína tkanivovými kapilárami , z ktorých vzniknú malé žily – venuly. Tie prechádzajú do väčších žíl a následne odvádzajú krv z tkanív a organov späť do pravého srdca.

  • Žily majú zredukovanú svalovú vrstvu natoľko, že niekedy nie sú schopné udržať svoj lúmen a vydúvajú sa
  • Tieto výdute sa vytvárajú najmä na stenách žíl dolných končatín a preto sa vo vnútri žíl na niektorých miestach nachádzajú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi

Žilový systém

  • Žilným systémom prichádza odkysličená krv z hornej polovice tela a to z hlavy, krku a z horných končatín do hornej dutej žily a do pravého srdca. A z dolnej polovice tela a to z dolných končatín, panvy a brušnej oblasti dolnou dutou žilou do pravého srdca.
  • Krv z dolných aj horných končatín je privádzaná k srdcu hlbokým aj povrchovým venóznym systémom. Z dolných končatín priteká krv do dutej žily hĺbkovými žilami do ktorých vyúsťuje povrchový venózny systém. Ten má početné chlopne, zabraňujúce spätnému toku a hromadeniu krvi v tkanivách a v hĺbkovom venóznom systéme končatín.
  • Na vnútornom okraji predkolenia a stehna prebieha vena saphena magna  ústiaca do hlbokej žily – femorálnej vény. V osi lýtka leží vena saphena parva. Steny obidvoch týchto žíl často ochabujú a vytvárajú sa kŕčové žily – varixy.

Chronické žilové ochorenia

Závažná forma chronického venózneho ochorenia sa definuje ako chronická venózna insuficiencia – CHVI. Pri tomto ochorení vzniká venózna hypertenzia v žilovom systéme, v dôsledku nedostatočného odtoku venóznej krvi z končatiny, taktiež vplyvom varikózne rozšíreného povrchového žilového systému, insuficientného spojovacieho systému medzi hĺbkovými a povrchovými žilami, následkom flebotrombózy hĺbkových žíl – akútna trombóza, a  pri niektorých vrodených anomáliách.

Jednou z ďalších príčin sú poruchy svalovej pumpy následkom dysfunkcie lýtkového svalu. Rozoznávame primárnu a sekundárnu chronickú venóznu insuficienciu – CHVI.

  1. Primárna CHVI –  je degeneratívne ochorenie žilových stien a chlopní. Predpokladá sa genetická príčina ochorenia.
  2. Sekundárna CHVI – vzniká ako následok poškodenia hĺbkového venózneho systému trombózou tzv. potrombotická CHVI.

Rizikové faktory

  • Vek
  • Obezita
  • Ženské pohlavie
  • Gravidita
  • Práca v stoji
  • Hormonálna liečba
  • Nosenie úzkeho odevu
  • Sedavý životný štýl
  • Nedostatok vlákniny v potrave
  • Nevhodná obuv

Klinické prejavy

  • Strapcovité rozšírenie žíl
  • Opuch – edém , z počiatku len v okolí členka. Počas dňa sa môže zvýrazniť a najväčší je večer. Neskôr sa opuch môže stať trvalým
  • Bolesť- najmä v oblasti lýtka , ktorá má zväčša tupý charakter. Objavuje sa po námahe. Pri sedení s vyloženými končatinami ustupuje
  • Pigmentácia – fialovo hnedej farby , ktoré sú nepravidelne ohraničené
  • Trofické kožné zmeny – koža je lesklá a napätá
  • Vredy predkolenie – vznikajúce úž pri pokročilom štádiu ochorenia

Zvýšený výskyt vredu predkolenia je u pacientov po prekonaní hĺbkovej flebotrombózy.

Prevencia

  • Obmedziť rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku a rozvoju CHVI. Úprava životného štýlu v zmysle úpravy telesnej hmotnosti, dostatku pohybovej aktivity
  • Vhodné sú športy na posilnenie svalovej pumpy – práca v členkovom kĺbe a lýtkových svaloch napr.:

–  tanec
–  beh
– turistika
– plávanie
– bicyklovanie

Liečba

  • Klasická medicína – odporúčania odborných lekárov, kompresné pančuchy, medikamentózna podpora, operácia
  • Alternatívna medicína – fytoterapia, hirudoterapia, úprava stravy, akupunktúra

Fytoterapia

Vhodné bylinky sú:

  • Pagaštan konský (balzamy, obklady)
  • Petržlenová vňať (veľa vitamínu C, tvorí kolagén, antioxidant)
  • Olivový olej

Vhodné potraviny:

  • Ananás (protizápalové účinky)
  • Zázvor (vplýva na krvný obeh, riedi krv)
  • Čučoriedky, maliny, grep (posilňujú kapilárne steny)
  • Šípky (vitamín C a rutín – výživa žíl)
  • Ovsené vločky (rutín, lecitín, vitamíny, vláknina)
  • Jablčný ocot (úľava od boľavých nôh)

Hirudoterapia

Pijavica lekárska – má v sebe bioaktívne látky napr.:

  • Hirudín – zabraňuje zrážaniu krvi, rozkladá tromby, rozťahuje vlásočnice
  • Destabiláza – rozklad zrazenej krvi, regeneruje cievy, reguluje hladinu cukru v krvi
  • Bdelin – protizápalové faktory, blokuje vznik autoimunitných reakcií tela
  • Antibiotické látky
  • Látky rozpínajúce cievy
  • Znecitlivujúce látky

a veľa ďalších – je ich cez 150 druhov

Živa

  • Produkt Živa, ktorý obsahuje 70% látok podobných látkam z pijavice. Určený je pre všetkých, ktorí nemôžu podstúpiť Hirudoterapiu a rôznych dôvodov
  • Prírodný produkt bez chemických látok
  • Môže sa kombinovať s klasickou medicínou aj s Hirudoterapiou